10. – 15. marca sa na evanjelickom Kolégiu Christiana Jensena v Breklum na severe Nemecka, len 20 kilometrov od Dánskych hraníc, konala Konferencia bilaterálnych dialógov. Zúčastnilo sa jej 20 predstaviteľov z 11 rozličných cirkví, ktoré vedú medzi sebou ekumenické dialógy. Konferenciu, ktorej nosnou témou bola „Vízia jednoty v dnešnej dobe", usporiadala Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví.
V dnešnom vydaní relácie Ekuména vo svete vám prinášame rozhovor s novým riaditeľom Komisie pre vieru a poriadok kanonikom doktorom Johnom Gibautom z Anglikánskej cirkvi v Kanade. S doktorom Gibautom sme sa rozprávali o Konferencii ako i o jeho novej pozícii riaditeľa Komisie Svetovej rady cirkví.
Rozhovor pripravila Eva Guldanová.
Doktor Gibaut, stretli sme sa na Konferencii bilaterálnych dialógov. Povedali by ste, prosím, našim poslucháčom, čo je zámerom tohto stretnutia?
Každý rok prebiehajú po celom svete rozličné druhy dialógov medzi rôznymi cirkvami – medzi evanjelikmi a anglikánmi, rímskymi katolíkmi a pravoslávnymi, metodistami a reformovanými a tak ďalej ...Toto stretnutie privádza všetky tieto dialógy a partnerov v nich na jedno miesto, aby sa podelili o to, o čom sme spolu diskutovali. Týmto spôsobom prináša konferencia tieto mnohé dialógy do vzájomného kontaktu.
Ako často sa takéto stretnutia konajú a kto sa ich zúčastňuje?
Toto je v poradí deviate zhromaždenie. Myšlienka vznikla v roku 1973, prvé stretnutie sa konalo v roku 1978. Stretnutia sa odohrávajú raz za niekoľko rokov, v poslednej dobe sa dlhší čas žiadne neuskutočnilo. Posledné predchádzajúce stretnutie bolo v roku 2001 a predtým v roku 1997. Neexistuje teda pravidelnosť v organizovaní týchto stretnutí. Ja sa domnievam, že by mala existovať. Zároveň si myslím, že sa stretnutia nekonajú dostatočne často. Čo sa týka účastníkov: ekumenické rozhovory prebiehajú na celom svete medzi priateľmi a rodinnými príslušníkmi, medzi duchovnými, medzi študentmi a profesormi a tak ďalej. Rozhovory, o ktorých hovoríme tu, sú oficiálnymi dialógmi medzi jednotlivými cirkvami. Cirkvi posielajú oficiálnych predstaviteľov, aby viedli dialóg medzi evanjelikmi a pravoslávnymi, rímskymi katolíkmi a anglikánmi. Takže ľudí, ktorí sú tu, určili Svetové kresťanské spoločenstvá (ako napríklad Svetový luteránsky zväz, Svetový reformovaný zväz, či Svetová baptistická aliancia - pozn. red.). Jednotlivé cirkvi poslali týchto ľudí oficiálne ako svojich delegátov. Nezastupujú teda len samých seba, v skutočnosti reprezentujú cirkvi, ktoré ich vybrali a poslali.
Toto stretnutie, ako aj všetkých 8 predchádzajúcich, zorganizovala Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví. Vy ste jej riaditeľom. Aké sú Vaše očakávania, čo dúfate, že sa podarí na tomto stretnutí dosiahnuť? V čase, keď nahrávame toto interview je už polovica Konferencie za nami. Ako hodnotíte jej doterajší priebeh?
V prvom rade sa vráťme k podnetom pre toto stretnutie: jedna vec, ktorá sa môže stať pri všetkých týchto rozličných dialógoch je, že môžeme skončiť tak, že budeme hovoriť rozličné veci rozličným ekumenickým partnerom. Je to jeden z možných tŕňov ekumenického hnutia; zároveň je to jedno z jeho veľkých bohatstiev. Aby sme sa však dokázali vysporiadať s týmito tŕňmi a vyriešiť tieto háklivé otázky, je treba priniesť jednotlivé dialógy na jedno miesto a pozrieť sa zblízka, či hovoríme o tom istom. Témou tohto stretnutia je „Vízia", alebo „Vízie jednoty" – Akú jednotu spoločne hľadáme? O akú jednotu sa usilujeme? Hovoria všetky tieto dialógy a konverzácie podobné alebo rozdielne veci? Existuje jedna cesta, dve cesty, päť alebo šesť ciest k jednote ... ? O tom je táto konkrétna konferencia, toto 9. bilaterálne fórum. Mojou nádejou je, že sa nám podarí získať niečo ako momentku, obraz toho, kde sa ekumenické hnutie nachádza dnes v tejto konkrétnej otázke. Aké sú rozličné modely alebo vízie jednoty: Zatiaľ počujem, že na našej konferencii hovoríme o dvoch alebo troch jasných modeloch. Mojou nádejou je, že skupina, ktorá pripravuje koncept záverečného vyhlásenia a vyhlásenie samotné bude môcť povedať: „Áno – toto sú modely, ktoré sa nám vynárajú v našich dialógoch." Takisto dúfam, že dokážeme byť rovnako prorockí ako popisní a dospieť k návrhu, v ktorom budeme snáď schopní vziať z rozličných modelov to najlepšie a skombinovať to. Dúfam, že ich dokážeme spojiť tak, aby sme dostali konkrétnejšiu predstavu jednoty, ku ktorej nás Kristus povoláva, jednoty, o ktorú sa usilujeme.
Doktor Gibaut, len pred asi deviatimi týždňami ste sa stali novým riaditeľom Komisie pre vieru a poriadok. Vo funkcii ste nahradili reverenda Toma Besta.
Dovoľte nám pri tejto príležitosti opýtať sa zopár zvedavých otázok: Čo Vás priviedlo k tejto práci?
Bol som rozličným spôsobom zapojený do ekumenického hnutia snáď od mojich neskorších tínedžerských rokov a určite od obdobia môjho štúdia na Univerzite v Toronte. Bol som členom viacerých ekumenických dialógov, v ktorých som zastupoval svetové Anglikánske spoločenstvo alebo Anglikánsku cirkev v Kanade. Vyučoval a pracoval som v ekumenickom prostredí – bol som profesorom na Rímsko-katolíckej univerzite, ktorá mala program Anglikánskych štúdií, ako aj študijný program pre východné katolícke cirkvi (ako je napríklad Grécko-katolícka cirkev – pozn. red.). Takže ekumenizmus bol, myslím, súčasťou môjho povolania väčšinu môjho života. Keď sa minulý rok uvoľnila táto pozícia, členovia mojej vlastnej cirkvi, vrátane dokonca arcibiskupa z Canterbury, sa so mnou rozprávali a povzbudzovali ma, aby som sa o miesto uchádzal. Moja cirkev, ako aj ďalšie cirkvi, sa domnievali, že je to veľmi dôležité, že nadišiel čas posilniť anglikánsku prítomnosť v Komisii pre vieru a poriadok. V počiatkoch existencie Komisie bola anglikánska spoluúčasť na jej smerovaní veľmi významná, nie však na dlho. Takže ja som sa modlil, rozprával som sa ľuďmi, uvažoval som nad tým a rozhodol som sa podať si prihlášku. A Komisia pre vieru a poriadok a Svetová rada cirkví sa zhodli na tom, že to bol dobrý nápad. Takže som koncom decembra ukončil kariéru vysokoškolského profesora a 7. januára, pred 65 dňami, som začal pracovať na Svetovej rade cirkví.
S akou víziou prichádzate pracovať v Komisii pre vieru a poriadok? Čo je vašou nádejou pre Komisiu v najbližších rokoch? Čo by ste chceli vo svojej pozícii dosiahnuť pre svetové ekumenické hnutie?
Niekoľko vecí. V prvom rade zachovať činnosť Komisie pre vieru a poriadok. Od svojho vzniku v roku 1927 bola Komisia jedinečným miestom v histórii ekumenického hnutia a v kresťanskom svete. Miestom, kde sa ľudia zo všetkých možných tradícií zhromažďovali, aby spolu hovorili o kresťanskej jednote. Aby identifikovali veci, ktoré nás rozdeľujú a snažili sa ich prekonať, aby mohli dôjsť k tej jednote, ku Ktorej nás Kristus povoláva. Komisia je naozaj jedinečným miestom. Na celom svete neexistuje nič takéto podobné. Takže časť mojej práce bude jednoducho zachovať a udržovať prácu, ktorú vykonávame už 70 rokov. Toto fórum bilaterálnych dialógov je napríklad súčasťou tejto činnosti. Kde inde by bolo možné zhromaždiť ľudí zo všetkých rozličných ekumenických dialógov na jednom mieste? – v Komisii pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví. Takže udržať túto úžasnú činnosť. Komisia pre vieru a poriadok, rovnako ako samotná Svetová rada cirkví sa počas svojej histórie stretla so zaujímavými obdobiami, s obdobiami, ktoré boli výzvou ako i so zložitými časmi. Jeden z nich prežívame práve teraz. Existujú ľudia, ktorí nevedia nič o Komisii pre vieru a poriadok, o jej úspechoch a o tom, čo robí. To treba zmeniť. Ľudia sa musia dozvedieť o tom, čo robíme. Niektorí ľudia sa domnievajú, že obdobie Komisie pre vieru a poriadok a ekumenizmu založenom na konsenze sa skončilo. Nedosiahlo nič a je preto vecou minulosti. To nie je pravda. Kým sme ako cirkvi rozdelení a existujú teologické a iné dôvody, ktoré nás udržujú oddelených, stále bude práca pre Komisiu pre vieru a poriadok. Nakoniec, Komisia pre vieru a poriadok v rámci Svetovej rady trpí mnohými vecami. V tejto chvíli máme veľký nedostatok pracovných síl. Máme sotva troch pracovníkov, ktorí zabezpečujú programovú činnosť Komisie. Podobne počet našich administratívnych síl sa veľmi stenčil. Svetová rada cirkví má veľmi dôležitý mandát. Momentálne však nemáme kapacitu na to, aby sme dostatočne plnili tento mandát. Ďalšou z mojich úloh bude teda vybudovať tím pracovníkov. Takže súčasťou mojej práce v nasledujúcich rokoch počas môjho štvorročného obdobia ako riaditeľa Komisie pre vieru a poriadok bude nájsť zdroje pre Komisiu, aby mohla pokračovať vo svojej činnosti do budúcnosti. Časť mojej úlohy bude teda veľmi praktická.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.
Zostavila:
Eva Guldanová,
Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike,
Email: ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02 5443 3238, fax: 02 5443 3235
Správy možno preberať s uvedením zdroja vo formáte Ekuména vo svete xx- číslo vydania/xxx – agentúrny zdroj.
Kateřina Děkanovská publikováno: 27.03.2008 09:38 zobrazeno: 2660x
Patriarcha
- program |
Diecéze
- Brno |
Facebook